No názory ako zlepšiť podmienky plánovania akoby neexistovali. Situácie nie je jednoduchá, no nejakými impulzmi začať treba.
1. Odluka plánovania od komunálnej politiky
Magistrát Bratislavy so 45 poslancami a 540 zamestnancami, k tomu sedemnásť mestských častí s 272 poslancami miestnych zastupiteľstiev, plus päť stavebných úradov. To všetko vytvára až príliš veľa možností, ako získať stavebné povolenie. Ak neuspejeme tam, pôjdeme onam.
Ide o zložitý systém, ale vzhľadom na doterajšie skúsenosti v oblasti rozvoja mesta nastal bezpochyby čas na jeho systémovú reformu. Posun od viackomorového plánovania k jasnému prerozdeleniu kompetencií a zodpovednosti. Jasné pravidlá pre všetkých, a to ako územnoplánovacie, tak výkonné.
2. Nezávislá inštitúcia
Vytvorenie inštitúcie, ktorá by na poli územného rozvoja pôsobila ako výkonný orgán magistrátu hlavného mesta je významným impulzom vpred. Jej úlohou by bola tvorba, ako aj kontinuálna správa všetkých poznatkov, ktoré sú dôležité pre rozvoj celého mesta. Zároveň by zastupovala magistrát vo všetkých územných a stavebných konaniach. Dôležité však je, aby nebola obsadená personálne, ale odborne podľa kvalifikačných predpokladov, na základe čoho by posudzovala tri piliere komplexného priestorového plánovania. Územné plánovanie, environmentálne posudzovanie a strategický rozvoj ako jeden vyvážený celok.
Hlavný architekt má už dnes kompetenciu vydávať v mene mesta záväzné stanoviská. Jeho útvar je potrebné opätovne posilniť. Otázka názvu danej inštitúcie však nie je samozrejme podstatná. Relevantná je pôsobnosť v čo možno najväčšej miere nezávislá od politických rozhodnutí.
3. Hierarchia plánovania
Keď po náročnom prerokovaní a hľadaní kompromisov mestských častí, magistrátu a verejnosti konečne schvália územné plány jednotlivých zón, nie je potrebné, aby jednotlivé investičné zámery opäť posudzoval magistrát, a to ešte aj podľa vlastného plánu celého mesta. Alebo nech sa teda na druhej strane už nevyjadruje mestská časť a závery automaticky vyplynú zo chváleného územného plánu zóny.
Bratislava však nový územný plán potrebuje. Mestské časti zase viac správne ošetrených zón, no rovnako dôležité je si záväzne zadefinovať aj ich vzájomný vzťah. Oslabil by sa tak priestor na korupciu. Celomestský plán by určoval predovšetkým výšku a hustotu zástavby, ako aj hlavné smery rozvoja mesta. Tie sa totiž menia oveľa menej ako vlastné využitie jednotlivých objektov. Týmto spôsobom by sa znížilo aj administratívne zaťaženie vyplývajúce z nikdy nekončiacej aktualizácie územného plánu. Aj keď sú zmeny a doplnky územného plánu prirodzený a legitímny proces, tak veľké územie, akým Bratislava je, prísne regulovať jednoducho nie je možné. Zabezpečila by sa tak aj flexibilita. Sporné, či dnes ešte nepredvídateľné situácie, ktoré môžu časom vzniknúť, by riešila práve vyššie uvedená nezávislá Inštitúcia. Cieľom takejto hierarchie plánovania je efektívne využívanie energie a jej nasmerovanie tam, kde je potrebná. Skrátka princíp subsidiarity.
4. Komunikácia
Jeden z najväčších problémov plánovania predstavuje absencia informovanosti, z čoho vznikla aj obrovská miera súčasnej nedôvery medzi všetkými aktérmi rozvoja - mestom, developermi, neziskovými organizáciami a občanmi. Všetci akoby stáli jeden proti druhému. Jeden za seba, všetci proti všetkým.
Úlohou spomínanej inštitúcie by malo byť aj nastavenie marketingu a PR komunikácie mesta v oblasti územného rozvoja a architektúry. V prvom rade sa pokúsiť zrozumiteľne vysvetliť celý proces architektonického rozvoja. Od investičného zámeru, cez územné konanie, vlastnú realizáciu až po kolaudačné rozhodnutie. Opomenúť by pritom nemalo ani možnosti participácie verejnosti. Kedy sa stačí s nejakou tou vizualizáciou len letmo oboznámiť alebo naopak, kedy a ako je potrebné podať stanovisko aj písomne. A k tomu nastaviť aj komunikačnú stratégiu toho ktorého plánu či projektu. Zvýši sa tým celková transparentnosť, kontrola rozvoja nášho mesta a v konečnom dôsledku sa opätovne naštartuje proces budovanie atmosféry vzájomnej dôvery.
5. Informovanie o zámeroch
Treba si uvedomiť, že rozvoj je úplne prirodzená vec. Opakom rozvoja je totiž degradácia mestského prostredia, a to si neželá nikto. Je preto zrejmé, že nové zámery sa objavovať budú neustále. Úlohou informovania o nich je preto nastavenie systému zverejňovania nových projektov. Prostredníctvom oficiálneho komunikačného kanálu, internetom, tak aj v podobe fyzickej výstavy plagátov, vizualizácií a modelov v reprezentatívnych priestoroch magistrátu.
Už dnes vieme z dostupných dát vytvoriť interaktívny Geografický informačný systém rozvoja Bratislavy, kde bude možné celý proces rozvoja mesta, ako aj plánovania zón sledovať. Jednoduchá mapová služba so všetkými priestorovými informáciami na jednom mieste.
6. Súťaže
Posledným impulzom k dobrému plánovaniu rozvoja sú súťaže. Pre najviac problematické lokality treba včas organizovať súťaž, či už verejnú alebo na základe oslovenia vybraných expertov s finančnou motiváciou. A hneď od naštartovania takéhoto procesu, resp. nečakať až kým kauza prepukne. Pre dosiahnutie vzájomného konsenzu, sú súťaže jednoducho nevyhnutné.
