10 predpovedí mesta budúcnosti

Autor: Matúš Bizoň | 9.6.2018 o 8:00 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  574x

Ako budú vyzerať mestá v roku 2050? Čo nás čaká najbližších 30 rokov života vo svetových metropolách? Dotknú sa tieto zmeny aj Bratislavy? Tu je 10 predpovedí. Reálnych i futuristickejších.

1. PARKOVANIE

Riešenia parkovania v mestách je témou č. 1. Už teraz je situácia kritická. A ak sa nezačne riešiť dnes, v priebehu niekoľkých rokov už môže byť neskoro. Nové parkovacie miesta už nebude totiž kde budovať. Diskutuje sa síce o parkovacej politike, avšak takmer vo všetkých mestách chýba profesionálna koncepcia riešenia. V prvom rade je potrebné spočítať koľko stojísk sa kde nachádza, koľko ich chýba a kde a ako ich možno zrealizovať. Skrátka najprv koncepcia - potom politika. Zintenzívnenie prác predpokladajme v roku 2020. O parkovaní čosi viac aj tuto.

2. E-CYKLOTRASY

Najefektívnejším spôsobom dopravy v mestách je výťah. Ozaj. Bicykel je však ekologickejší a pre ľudí najzdravší. Šetrí životné prostredie, neprodukuje emisie a na jedno parkovacie stojisko ich možno vkľude zaparkovať aj dvanásť. Autá svoje cesty majú, bicykle však zatiaľ len niekoľko nespojitých úsekov. To cítiť najmä v Bratislave. Ich výstavba síce už prebieha, avšak nie dostatočne. Cyklista by mal mať vlastný, dostatočne široký a bezpečnostne segregovaný jazdný pás. Protiargumenty sú tiež známe. Vlastnícke vzťahy, nedobrá STN norma bla bla bla. Kde je však vôľa, tam je cyklocesta. Môžeme ich tiež kombinovať s pásmi pre korčule, segway, elektrokolobežku, hoverboard, či s inými elektrominimašinkami budúcnosti. Pár kolízii chodec - mašinka alebo mašinka - bicykel a zrazu sa bude plánovať, kto všetko má mať vlastný pruh. To čaká napríklad aj metropoly Beneluxu, ktoré sú priekopníkmi v rozvoji cyklodopravy. Pravdepodobne okolo roku 2022.

3. VEREJNÁ DOPRAVA

V mestách hustej zástavby je preferencia verejnej hromadnej dopravy jednoznačná. Plánovanie rozvoja sa v nasledujúcich rokoch bude musieť vysporiadať s vyhradením pruhov na ceste alebo až rezervovaním samostatných pásov pre autobusy, trolejbusy, ale aj pre elektrické troleje zabudované priamo pod vozovkou. Cca 2034. Tak vznikne boj proti trolley smogu a priestorové plánovanie sa s tým bude musieť projekčne vysporiadať. Navyše s rozvojom bezkontaktného nabíjania elektromobilov počas jazdy bude elektropruhov čoraz viacej.

4. VERTIKÁLNA SEGREGÁCIA

Začiatkom minulého storočia sa začali objavovať prvé futuristické kresby, ktoré predpovedali podobu mesta na rok 2000. Urbanisti vizionári ako Harvey Corbett, Richard Rummel alebo Le Corbusier už vtedy kreslili, že svetové metropoly budú mať viacero úrovní. V podzemí technická infraštrukúra, nad ňou garáže, cesty a verejná doprava, na povrchu obytné priestory niekoľkých vrstiev poprepájané mostami. Vo vzduchu balóny, vzducholode a dvoplošníky. 1918. Po sto rokoch vidíme, že tento trend predpovedali správne. Vertikálna segregácia ozaj prebieha. Citeľnejšie vo veľkomestách, avšak s rastúcou túžbou po inováciách (najmä dopravy) ju môžeme vidieť čoraz častejšie.

Plánovanie takéhoto členenia priestoru bude komplikovanejšie, nie však nemožné. Budúca výstavba bude regulovaná využitím geografcikých informačných systémov (Smart GIS), pomocou ktorých bude možné zapínať a vypínať nie len jednotlivé vrstvy, ale aj celé takéto poschodia mesta alebo rovno zazoomovať na požadovanú mierku spracovania plánu. Rok 2037 by mohol byť reálny aj pre naše mestá.

5. HORIZONTÁLNA SEGREGÁCIA

Migračná kríza spôsobila v 2017 obnovu niektorých hraníc Schengenského priestoru. Taktiež vznikli aj  autonómne usadlosti. Liberland, pár rokov nazad aj Christiania, súostrovie Alandy alebo aj taký Kugelmugel vo Viedni. Jedny fungujú na báze uzavretých sociologických komunít, inde je to vôľa ľudí po nezávislosti na externých zdrojoch, ako aj revolta voči globálnej politike. Aj v takýchto podobách sa bude čoraz viac objavovať horizontálna segregácia. 2038. Katalyzátormi takejto segregácie je nenávisť voči minoritám, úsilie dosiahnuť potravinovú sebestačnosť alebo filozofia zero waste. A to je len začiatok.

6. ZELEŇ A VODA

Dnešné územné plány regulujú najmä hmotu a priestor. Definujú koľko percent pozemku môže byť maximálne zastavaných, aký musí byť minimálny podiel zelene alebo aká môže byť budova vysoká. Boj proti klimatickým zmenám sa čoraz viac zameriava na zvyšovanie zelene, na vhodný výber drevín sídla a na ochladzovanie mikroklímy vodnými prvkami. Hlavnými determinantami rozvoja sa preto bezpochyby stávajú zeleň a voda. A keďže sú v mestách plochy na nové parky už prakticky vyčerpané, črtá sa tak otázka, či v novele stavebného zákona časom nenájdeme aj definovanie pojmu index zelených striech, ktorý bude predpisovať koľko zelene má byť na streche každej budovy. 2041.

7. LIETAJÚCE AUTÁ

Ak Simpsonovci správe predpovedali niekoľko celospoločenských udalostí, tak seriál Futurama z dielne rovnakých autorov môže predpovedať podobu miest budúcnosti. Navyše na vzniku lietajúceho automobilu sa podieľali Slováci. Postupné etablovanie takýchto nových technológií však môže priniesť celo systémové zmeny plánovania dopravy ako takej. Lietajúce autá a bezpilotné drony na prepravu osôb budú generovať hľadanie nových inovatívnych riešení. 2044. Vznikne neregulovaná sféra medzi pozemnými stavbami a vzdušným priestorom Divízie letectva Dopravného úradu SR. A kde budú orgány verejnej správy chcieť regulovať tento rozvoj? Najjednoduchšie to bude hodiť na projektantov územných plánov. Alibisticky a bez metodiky. Koncipovať vzdušné aeromobil koridory však bude poriadna výzva.

8. DRON TAXI

Spoločnosť UBER sa netají vývojom dronov, ktoré by prepravovali osoby. Bezpilotne a autonómne na báze navigácia GPS, resp. Galileo. A to určite nie sú jediní. Vzniknú desiatky, ak nie stovky nových heliportov. 2046. Ich ochranné pásma so vzletovými a približovacími priestormi bude zase raz treba niekde zakresľovať. A aby nekolidovali s mrakodrapmi, resp. ako sme skôr načrtli - s výškovou segregáciou, tak opäť do územného plánu, resp. do smart GISu.

9. NÁSTROJE PLÁNOVANIA

Dnes sú populárne najmä vizualizácie developerských projektov plné vtáčikov a hrajúcich sa detí s množstvom zelene. Ale čo tak prechádzka mestom budúcnosti vo virtuálnej realite? Postupne sa rozvíjajú geografické informačné systémy mestských štvrtí, ako aj dopravné modely celého mesta so simuláciami vývoja s regionálnym dopadom. Postupne pribudnú vytlačené 3D modely budúcej transformácie, responzívne modely, ako aj holografické projekcie a samozrejme simulácie vo VR v mierke 1:1. 

10. ÚZEMNO-PLÁNOVACIE PRÁVO

Plánovanie mesta ovplyvňuje viac zákonov, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Dobrí urbanisti a priestoroví plánovači ich poznajú aj s vykonávacími vyhláškami. Vedia tiež, že sú navzájom inkoherentné, po slovensky - rozštelované. Ale v tom smere je iné dôležité. O rozvoji miest dnes rozhodujú poslanci mestských zastupiteľstiev. Právnici, ekonómovia, lekári a iné o urbanizme nič netušiace profesie. Mestá dnes preto ničia politické omaľovánky. Na margo toho je potrebné vytvoriť inštitúcie, ktoré by na poli rozvoja pôsobili ako výkonný orgán mesta. Dôležité však je, aby neboli obsadzované personálne, ale odborne podľa kvalifikačných predpokladov. Dopraváci, krajinári, urbanisti a iní plánovači verejného priestoru. 2050? Len takouto odlukou plánovania od politiky možno zabezpečiť (naštartovať) kvalitný rozvoj mesta budúcnosti. Hoci aj dnes.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Rebríček slobody tlače je zmanipulovaný, tvrdia politici Smeru

Novinári sa na Slovensku stávajú škodnou, tvrdí mediálny analytik.


Už ste čítali?