Petržalská električka bude zrejme jazdiť prázdna

Autor: Matúš Bizoň | 7.2.2019 o 11:40 | Karma článku: 10,03 | Prečítané:  8724x

Verejná prezentácia štúdie petržalskej električky a priľahlého okolia potvrdila, že mediálna kampaň s cieľom presvedčiť verejnosť, že development nie je zlý, by bola drahšia ako výstavba samotnej električky.

Hlavné osi Petržalky sú Dolnozemská a Panónska. Vznikli tu obchody, ktoré denne navštevujeme. Spravidla autami. Kostru tejto mestskej časti však urbanisti v 70-tych rokov koncipovali tam, kde je dnes prezentovaná štúdia centrálnej rozvojovej osi. Bez áut. A keď sa má dnes táto idea zrealizovať, aj poddimenzovaný koncept sa ľuďom javí ako brutálny. Petržalka je jeden z najnadčasovejších mestotvorných počinov v dejinách Bratislavy. Brzdia ju nekompetentné rozhodnutia.

Komunálnym poslancom záleží hlavne na tom, aby boli zvolení. Ak je petícia proti, budú aj oni. Hoci by im malo byť vo vnútri jasné, že odborníci legitímne tvrdia čosi iné. Aj z tohto dôvodu možno so záujmom očakávať, ako sa k tejto, ale aj k podobným témam, postaví nové vedenie mesta.

Petržalka potrebuje chrbtovú kosť. Moderný mestský bulvár. S bytovou zástavbou, vybavenosťou, službami a parkovými úpravami, ktoré sa zrealizujú v dohľadnom čase.  

Nadčasovosť Petržalky spočíva nie len v štyridsať ročnej rezerve pre vybudovanie koľají, ale aj v umiestnení obytných terás priľahlých bytových domov. Pozdĺž centrálnej rozvojovej osi sú totiž všetky orientované smerom k trati. Či už by šla električka pod zemou, polozapustene alebo na povrchu, kultúrny a spoločenský život sa mal odohrávať na úrovni druhého nadzemného podlažia. Na terasách. Dnes je však realita iná. Najväčšie disponibilné plochy na nové parkovacie miesta, po ktorých tak všetci bažia, sú pod týmito opustenými a zdevastovanými terasami. Pod oknami. A spravidla najväčší kritici tejto štúdie, parkovacej politiky alebo iného NIMBY projektu, nie sú ochotní vynaložiť na ich obnovu ani štipku úsilia.

Otázkou tiež ostáva kto a kedy zrealizuje navrhnuté parkové úpravy. A keďže developerov obyvateľstvo apriori odmieta, treba doplniť podotázku, z koho daní? Plochy zelene sumarizuje štúdia v oboch variantoch na úrovni 39 percent z celkovej výmery riešeného územia, čo predstavuje viac ako tri Sady Janka Kráľa. Dnes by MČ nemala finančné prostriedky ani na pokosenie trávy a odpratanie snehu. Za električku sú všetci. Aj za zeleň. Len o ich pomere má zatiaľ každý inú predstavu. 

V platnom územnom pláne hlavného mesta sú navrhnuté paralelné komunikácie po oboch stranách električky. Do štúdie sa aj vďaka protestom niekoľkých obyvateľov v plnom rozsahu nedostali. Ak sa však na trati v budúcnosti stane závažná nehoda, ako sa k nej dostanú vozidlá záchrannej služby? Mobilný žeriav alebo sanitka. Cez stromy a cez kríky? Cesty nemajú v tejto polohe železnici konkurovať, ale ju vo viacerých ohľadoch podporovať. Technicky zabezpečiť, prevádzkovo udržiavať, ale aj vyvážiť dopravné toky svojich vlastných rezidentov. Prevedené môžu byť pritom ako príjemné ukľudnené komunikácie.

Ak budú musieť obyvatelia prejsť každé ráno čo i len 10 minút pešo na zastávku električky, mnoho z nich to odradí. Ostatných zase odradí, keď sa budú podvečer vracať z práce domov a prechádzkou zo zastávky domov nestretnú obchod, škôlku, poštu či obľúbenú piváreň. Vo všetkých mestách Európy sa električka buduje v husto osídlených oblastiach. Koľaje stredom parku efektívne nikdy nebudú. Ľudia budú časom preferovať autobus a dopravný podnik analogicky tiež. Minimálne natiahnutím intervallov.

Petržalčania posudzujú projekt podľa zaužívaného výhľadu okna svojej teplej obývačky, bez celomestských súvislostí. Ponuka bytov v Bratislave je štatisticky najnižšia za uplynulých desať rokov. Ceny najvyššie! Tých neveľa 2 560 nových bytov, ktoré štúdia navrhuje, je preto potrebných už dnes.

Preferenciu koľajovej dopravy nikto nespochybňuje. I keď vytvára hluk. Nové domy pozdĺž trate by však jeho šíreniu zabránili. A vybavenosť v parteri bude bonus. V okolí zastávkových uzlov bezpochyby. No až keď sa všetky tieto potreby priznajú, developeri aspoň z časti naplnia svoje rozvojové plány a potom zainvestujú aj na nové parky či sady. Možno nie na tri a pol, ale na dva určite. Toto je totiž jediný model, ako dnes možno zrealizovať kvalitné verejné priestory.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Rebríček slobody tlače je zmanipulovaný, tvrdia politici Smeru

Novinári sa na Slovensku stávajú škodnou, tvrdí mediálny analytik.


Už ste čítali?