reklama

Zákon o územnom plánovaní je vrátenou fackou nečinným mestám.

Novopripravovaný zákon o územnom plánovaní pripomína boj konzervatívnych miest a obcí s proaktívnymi developermi. Ak si však akútnu potrebu prehodnotenia mantinelov rozvoja neuvedomia obe strany, facku dostanú zase len obyvatelia.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

V súčasnosti je v medzirezortnom pripomienkovom konaní nový zákon o územnom plánovaní. Napriek jasnej snahe štátu zefektívniť proces výstavby, zákon metodicky výrazné zmeny nepriniesol. To svedčí o dvoch veciach. V téme územného plánovania je dnešný stavebný zákon, pripravený podľa etablovanej nemeckej plánovacej kultúry, koncipovaný kvalitne. Na druhej strane to však dokazuje, že na koncepčné myšlienky tvorby legislatívneho rámca tvorby najdôležitejších dokumentov komplexného a udržateľného rozvoja území našich miest a obcí, politická vôľa jednoducho nebola. Pozornosť sa preto zamerala nato, ako eliminovať zdanlivú nečinnosť miest a obcí. Keďže doteraz rozhodujúce slovo pri novej výstavbe, a často aj jediné slovo, mali obecní poslanci, základnou premisou prípravy nového zákona bolo zvýhodniť stavebníka. Akútna potreba budovania nájomných bytov je pritom len chabou zásterkou.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Novopripravovaný zákon o územnom plánovaní pripomína boj konzervatívnych miest a obcí s proaktívnymi developermi. Nad publikovaným znením zákona však budú musieť obe strany ešte dlho hľadať akceptovateľný konsenzus.

Keď dáme do súvisu, že bytov je v mestách nedostatok, ceny neustále rastú, povoľuje sa minimum nových zámerov, na záväzné stanoviská obcí sa čaká v priemere aj trištvrte roka a aktualizácie územných plánov obce neustále odďaľujú, štát hľadal metódu, ako to zvrátiť. Táto nečinnosť miest a obcí tak bola prvou fackou stavebníkom.

Prípravou nového zákona chce štát skrátiť lehoty na podanie stanoviska na polovicu, povýšiť stavebníka do polohy orgánu územného plánovania a vytvoriť druhostupňový schvaľovací orgán. Inak povedané, aktualizáciu územného plánu bude môcť vo svoj prospech po novom zastrešovať ktokoľvek. Pripraviť dokumentáciu, predložiť ju na zastupiteľstvo obce, a keď nepochodí tam, stačí sa obrátiť s tým istým podnetom na kraj (obdobne ako stavebný úrad Bratislavy vykonáva pán Tomáš M.). Do procesu optimalizácie metodického spracovania územného plánu však štát prípravou tohto zákona nezasiahol. Facka mestám a obciam vrátená.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Formálne sa v návrhu zákona vypustili prieskumy a rozbory, ktoré aj tak treba spracovať, ak chceme územie vecne pochopiť, zhodnotiť a vyriešiť. Zrušila sa etapa konceptu, no prerokovanie návrhu sa zduplikovalo. Vypustenie etáp sa tak javí ako prvoplánové ad hoc riešenie. Okresanie lehoty na vydanie stanoviska s pripomienkami skráti čas dvojročného úsilia prípravy nového územného plánu nanajvýš o zanedbateľné 4 %. Keďže metodicky sa proces spracovania v porovnaní s dnešným stavom výrazne nemení, skrátenie prerokovacích lehôt na polovicu tak sídla logicky vnímajú zákerne.

Aj keď štát týmto počinom zrejme prekročil kompetencie zákona o obecnom zriadení, kde v územnom plánovaní výrazne oslabil postavenie obce na úkor developerov, diskusiu výrazne akceleroval. Nešťastnou sa pritom všetkom javí reštrikčná forma, akou štát novelu prezentuje. Nemôže sa teda čudovať, že návrh zákona vyvoláva silnú, no úplne legitímnu vlnu odporu u predstaviteľov našich miest a obcí. Za okrúhly stôl si tak zrejme sadnú tvorcovia zákona s predstaviteľmi sídiel prvýkrát. Negociačno – diplomatická forma prezentovania novely o územnom plánovaní zrejme začne až teraz. V konečnom dôsledku tak bude výsledné znenie zákona výrazne odlišné od súčasne publikovaného diela.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Všeobecne pozitívnym prienikom záujmov možno vidieť v snahe posilniť význam územného plánu. Aj keď len nepriamo. Obce by mali svoje územnoplánovacie dokumentácie koncipovať precíznejšie a s omnoho väčším dôrazom na urbanisticko – architektonické intervencie, ako keď doposiaľ plnili paralelne aj funkciu stavebného úradu. Po novom bude mať totiž stavebné úrady v rukách opäť štát. Obec sa bude musieť po novom viac sústrediť na to, čo bude v územnom pláne regulovať, rozvíjať alebo naopak, čo výraznejšie chrániť aj pre budúce generácie. Pomyselné zadné dvierka pre doriešenie detailov v územnom alebo stavebnom konaní mať už obce po novom asi nebudú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak si akútnu potrebu prehodnotenia mantinelov rozvoja neuvedomia obe strany, najvýraznejšiu facku dostanú v konečnom dôsledku obyvatelia všetkých miest.

Matúš Bizoň

Matúš Bizoň

Bloger 
  • Počet článkov:  18
  •  | 
  • Páči sa:  28x

Autor pôsobí v ateliéri pre výskumnú a projektovú činnosť v oblasti architektúry, územného rozvoja, ekológie a informatiky geografických informačných systémov. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu